Postup výroby piva

A. Varný proces


Šrotovanie sladu – rozrušením sladového zrna v šrotovníku sa extraktívne látky stanú prístupné vode, čím sa urýchľuje rozpúšťanie a ostatné fyzikálno-chemické procesy pri rmutovaní. Šrotovanie prebieha za sucha.

Sypanie sladu – zloženie sypania musí čo najviac vyhovovať typu vyrábaného piva. Hlavnou zložkou svetlých pív je svetlý slad, pri výrobe tmavých pív sa pridáva bavorský, farebný resp. karamelový slad. Pšeničné pivá musia obsahovať pšeničný slad minimálne z 50% obsahu sypania. Od množstva sypania závisí výsledná stupňovitosť mladiny.

Vystieranie – je zmiešanie sladového šrotu s vodou (vzniká rmut) vo vystieraco-rmutovacej kadi pri rôznych teplotách, od ktorých potom závisí vlastný technologický postup a enzýmová činnosť.

Rmutovanie –účelom je previesť do vodného roztoku nerozpustné zložky sladu, hlavne bielkoviny a škrob, ktorého štiepne produkty majú majoritný vplyv pri kvasení. Medziprodukt varenia (sladina), sa môže získať indukčným alebo dekokčným spôsobom, pričom sa rmut postupne zahrieva na rôzne teploty. Pri každej teplote je aktívny iný enzým štiepiaci iný substrát. Na konci sa rmut povarí, aby sa enzymatický aparát inaktivoval.

Scedzovanie sladiny – vzniknutá sladina sa čerpá do scedzovacej kade, kde dochádza k usadzovaniu nerozpustných zložiek rmutu. Tie vytvoria vrstvu slúžiacu ako filtračný koláč. Sladina sa nechá stiecť (tzv. predok) do mladinového kotla, pričom časť extraktívnych látok ostáva zachytená vo filtračnom koláči (mláto).

Vysladzovanie mláta – aby nevznikali veľké straty, extrakt zachytený v mláte sa vyplaví vodou (výstrelky), ktoré s predkom vytvoria celé dielo.

Var sladiny s chmeľom – cieľom je previesť horké látky chmeľu, dávajúce pivu charakteristickú príchuť, do diela, vyzrážať varom bielkoviny a inaktivovať enzymatický aparát. Vzniká mladina.

Chladenie mladiny – uvarená horúca mladina sa zbavuje kalov vo vírivej kadi a ochladzuje sa na zákvasnú teplotu. Schladením sa docieli vyzrážanie horkých kalov a zároveň prevzdušnenie mladiny. Studená mladina pripravená na kvasenie má 7 až 9 °C.

B. Kvasný proces


Hlavné kvasenie – mladina sa premieňa na mladé pivo kvasením, pomocou pivovarníckych kvasiniek, ktoré menia sacharidické substráty v mladine na alkohol a oxid uhličitý. Prebieha cca 5 – 12 dní a pri teplotách 10 – 25°C v závislosti od typu piva.

Dokvasovanie – po vykvasení je mladé pivo chuťovo nestále. Odbúranie neskvasených cukrov, chuťovo nestálych látok a dostatočné nasýtenie piva oxidom uhličitým prebieha v uzavretých nádobách pri teplote 0°C cca 10 – 60 dní v závislosti od typu piva.

C. Stáčanie


Dozreté pivo sa stáča do prepravných nádob (sudy, fľaše, výčapné tanky), pričom sa dbá na to, aby pivo nebolo vystavené vplyvu vzdušného kyslíka a náhlym zmenám tlaku a teploty.

Pivo z pivovaru Liptovär je nefiltrované (obsahuje kvasinky) a nepasterizované a zákazník ho v expedičnom obale dostane presne tak, ako ho pozná iba sládok v pivovare.

Start typing and press Enter to search

shop giay nuthoi trang f5Responsive WordPress Themenha cap 4 nong thongiay cao gotgiay nu 2015mau biet thu deptoc dephouse beautiful